Rozumieme zemnému plynu.

Budúcnosť zemného plynu v EÚ

Plyn si zaslúži rovnaké zaobchádzanie ako elektrina, hovorí šéf Eurogasu Klaus Schäfer.

 

Klaus Schäfer je predsedom európskeho plynárenského združenia Eurogas, zároveň vedie nemeckú firmu Uniper. Na konferencii zastupoval Eurogas.

 

Vo svojom prejave na konferencii Can gas spur the energy transition in Central and Eastern Europe? ste politikov požiadali, aby povedali, že plyn bude tvoriť významnú súčasť európskeho energetického mixu v budúcnosti. Je plyn v porovnaní s inými palivami diskriminovaný?

 

Dnes sme aj počuli jasný záväzok o úlohe plynu v budúcich desaťročiach od eurokomisára pre klímu a energetiku Miguela Ariasa Caneteho. Plynárenské odvetvie tiež vyzval, aby samo prispelo k zabezpečeniu svojej budúcnosti. Dáva to zmysel. My, plynári, musíme zložiť naše záväzky a politici musia zložiť svoje. Je to priemysel, ktorý uvažuje v dlhodobom horizonte, investície sa robia na desaťročia dopredu. Potrebujeme dôveru na oboch stranách, že plyn tu je, bude, a že bude plniť svoju funkciu. Na najvyšších politických úrovniach vidím veľa pochopenia. Musíme však zabezpečiť, že nezostane len tam, ale odrazí sa aj vo verejnej politike a regulácii.

 

Komisár Canete tiež povedal, že po roku 2050 bude úloha plynu závisieť od inovácií. Ktoré inovácie môžu plynárenské odvetvie zachrániť?

 

Komisár má pravdu. Ak si určíme cieľ dekarbonizovať energetiku do roku 2050, potom naozaj potrebujeme inovácie, aby posunuli plynárenské odvetvie, ale aj iné energetické odvetvia, na úroveň, ktorú dnes nemajú. Elektroenergetika nie je dekarbonizovaná, vykurovanie nie je dekarbonizované, doprava nie je dekarbonizovaná. Všetky tri odvetvia potrebujú významné inovácie. Vezmite si jednu z nich: premena elektriny na plyn (power – to – gas). Ide o využívanie nadbytočnej elektriny a jej premenu buď na hydrogén, alebo – ako spomenul eurokomisár – na syntetický plyn s fantastickou možnosťou skladovania v existujúcej infraštruktúre.

 

Je to obrovská inovácia, ktorá privedie plyn do zelenej sféry a zároveň vyrieši veľký problém elektroenergetiky – skladovanie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Dnes dokážu batérie skladovať elektrinu len krátkodobo. My však potrebujeme dlhodobé, sezónne skladovanie. Oveľa viac energie potrebujeme v zime ako v lete. Tento typ sezónneho skladovania umožňuje technológia premeny elektriny na plyn.

 

 

Bezpečnosť majú nahradiť inovácie

 

 

Európska komisia tvrdí, že plynárenské odvetvie prežije po roku 2050, ak bude inovovať.

 

Keď Eurogas zvolal do Bratislavy plynárov z celej Európy, odovzdal im jasný odkaz. „Musíme opustiť diskusiu o bezpečnosti dodávok plynu. Nie preto, že by bezpečnosť nebola dôležitá, ale preto, že sme už o nej hovorili veľa,“ povedala v úvode konferencie generálna tajomníčka Eurogasu Beate Raabeová. „Namiesto toho by sme mali hovoriť o energetickej transformácii,“ povedala zástupkyňa európskeho združenia plynárov.

 

Na konferencii Can gas spur energy transition in Central and Eastern Europe? sa naozaj hovorilo viac o emisiách a inováciách ako o energetickej bezpečnosti. V porovnaní so spoľahlivými dodávkami je totiž prežitie plynu v európskom energetickom mixe oveľa väčšia výzva.

 

Európska únia si stanovila niekoľko míľnikov pre znižovanie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Do roku 2020 sa ich zaviazala znížiť o 20 percent. Pre rok 2030 schválila Európska rada métu 40 percent. A pre rok 2050 odporúča Európska komisia v rámci plnenia Parížskej dohody cieľ 80 percent.

 

Únia už pritom prekonala cieľ pre rok 2020. V roku 2015 boli jej emisie nižšie o 22 percent. Podľa predsedu Eurogasu Klausa Schäfera to však nestačí pre splnenie 40-percentného cieľa v roku 2030. „A ak sa nám nepodarí splniť cieľ pre rok 2030, bude ešte ťažšie dosiahnuť cieľ pre rok 2050,“ povedal Schäfer na konferencii.

 

Schäfer predstavil v Bratislave cestovnú mapu pre úlohu plynu v prechode k zelenej ekonomike. „Technológia aj infraštruktúra sú už na mieste,“ podotkol šéf Eurogasu. Do roku 2030 by chcel vidieť významnejšiu rolu pre plyn vo vykurovaní domácností. „V Nemecku používa 60 percent domov vykurovací olej,“ uviedol Schäfer, ktorý zároveň vedie nemeckú spoločnosť Uniper.

 

Plynári by sa mali orientovať viac aj na dopravu, aj lodnú. Schäfer uviedol príklad lode poháňanej skvapalneným zemným plynom (LNG), ktorá bude od roku 2019 premávať medzi pevninou a Baleárami. Cieľom pre rok 2030 by malo byť nahradenie uhoľných plynovými elektrárňami.

 

 

Celý článok a rozhovor si môžete prečítať v špeciáli EurActivu.

 

 

 

Zdroj: www.euractiv.sk, EurActiv špeciál, 27.3. – 3.4. 2017, Článok: Budúcnosť plynu v EÚ

 

Zdieľajte obsah: