V médiách sa objavujú poplašné správy o negatívnom vplyve CO2 emisií na klimatické zmeny. Zabúda sa však na negatívny vplyv ostatných škodlivých látok na ľudské zdravie. Ide najmä o emisie jemného rakovinotvorného prachu a s tým súvisiacimi emisiami benzo(a)pyrenu.

Zatiaľ čo emisie CO2 klesajú, emisie jemného prachu stagnujú alebo skôr stúpajú. Jedným zo zdrojov znečistenia jemným prachom je aj biomasa a biopalivá. Spaľovanie biomasy je tiež zdrojom emisií CO, respektíve CO2.

Podľa posledných informácií žije 92% svetovej populácie v znečistenom prostredí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že limity pre častice prachu sú prekročené v mestách, kde žije 96% obyvateľov Európskej únie. Medzi štyri štáty s najviac znečisteným ovzduším v EÚ patrí Bulharsko, Poľsko, Česká republika a Slovenská republika.

 

Hlavným zdrojom emisií je spaľovanie uhlia, ropy a doprava. V poslednom čase je v rôznych štúdiách stále viac upozorňované na vysoké emisie vznikajúce pri spaľovaní biomasy a biopalív. V dôsledku toho je spochybňovaný prínos biomasy a biopalív na zlepšení životného prostredia a očakáva sa, že podpora Európskej únie pre využívanie týchto druhov obnoviteľných zdrojov energie (OZE) bude výrazne znížená.

Napríklad v Stratégii energetickej politiky (SEK) Českej republiky je podpora využívania týchto druhov OZE prioritne obmedzená na lokálnu úroveň a podľa posledných informácií by mala podobný postoj zaujať aj Európska únia.

Dôkazom neefektívnej podpory OZE je aj graf č. 1. Z neho je jasné, že aj napriek veľkému úsiliu a obrovským dotáciám pre OZE vrátane biomasy v Nemecku, Rakúsku a Českej republike nie je výsledkom pokles emisií.

Vývoj emisií CO2 vo vybraných krajinách Európy

Na obrázku č. 2 a 3 je na príklade Českej republiky uvedené, aký dopad by mala náhrada uhlia (ale aj ropy či biomasy) zemným plynom na zníženie emisií prachu v jednotlivých regiónoch ČR.

Znečistenie PM10 v ČR

Emisie prachových čiastočiek PM10 v roku 2011

Zníženie znečistenia ovzdušia

Emisie prachu po náhrade uhlia a biomasy zemným plynom (modelová situácia v roku 2008)

Dôvodom pre tak výrazné zlepšenie stavu ovzdušia je fakt, že zemný plyn obsahuje iba zanedbateľný obsah častíc jemného prachu a bezo(a)pyrenu. Dôkazom, že emisie zo spaľovania biomasy sú vysoké je aj tabuľka č. 1, ktorá udáva max. emisné faktory Ministerstva životného prostredia ČR pre jednotlivé druhy palív platné od roku 2016. Limity emisií pre biomasu sú u jemného prachu (TZL) dokonca vyššie než u niektorých druhov uhlia. U zemného plynu sa blížia k nule.

Prehľad emisií pri jednotlivých druhov palív

Zdroj: MŽP ČR, zákon o ochrane ovzdušia ČR a nadväzujúcej vyhlášky

Medzinárodná agentúra pre výzkum rakoviny (IARC v Lyone) označila znečistené ovzdušie a prachové častice za preukázané ľudské karcinogény, ktoré sú zodpovedné za cca 15% všetkých karcinómov pľúc. Schopnosť jemných prachových častíc vyvolávať oxidačný stres v pľúcach predstavuje jednu z hypotéz o vplyve znečisteného ovzdušia na zdravie. Častice s vyššim oxidačným potenciálom vo väčšej miere znižujú hladinu antioxidantov. Dôsledkom zvýšenia oxidačného stresu je urýchlenie procesu starnutia a zvýšenia výskytu kardiovaskulárnych chorôb.

 

Za najväčšie riziko považujeme jemné prachové častice (PM2.5, ale hlavne PM1) a na ne viazané karcinogénne polycyklické aromatické uhľovodíky (k-PAU), benzo(a)pyren). Zdrojom znečistenia je doprava, lokálne vykurovanie a ťažký priemysel.

 

Vystavovanie časticiam k-PAU predstavuje výrazné riziko pre ľudský organizmus, ktoré sa môže prejavovať v priebehu celého života a môže byť prenesené aj na nasledujúce generácie v podobe:

  • výsledkov tehotenstva (vnútromaternicová retardácia, nízka pôrodná váha)
  • neplodnosti mužov
  • respiračných ochorení detí a ich psychického vývoja
  • kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, nádorov

 

V 90. rokoch bol skúmaný vplyv znečisteného ovzdušia na zdravotný stav populácie v okresoch v severných Čechách (Program Teplice). Bolo dokázané, že najväčším zdrojom znečistenia je z približne 70% lokálne vykurovanie domácností. Preto česká vláda uvoľnila 6,4 miliardy českých korún na plynofikáciu týchto okresov. Spolu s modernizáciou tepelných elektrární a odstránenia síry z hnedého uhlia tým došlo k zásadnému zlepšeniu kvality ovzdušia. Tiež došlo k významnému zníženiu úmrtnosti najmä na kardiovaskulárne ochorenia.

 

V tomto roku sa výrazne zvýšil tlak neziskových organizácií a obyvateľov na štáty Európskej únie, aby pozornosť nevenovali len emisiám CO2, ale aj čiastočkám jemného prachu. Spaľovanie biomasy a biopalív je zdrojom významných emisií rakovinotvorného jemného prachu, benzo(a)pyrenu, ale aj CO2. Dôsledkom sú vážne dopady na ľudské zdravie. Preukázaným dôsledkom súčasného znečistenia ovzdušia je zvýšená chorobnosť detí predškolského veku, asthma bronchiale u detí a kardiovaskulárne choroby a úmrtnosť u dospelých.

 

Celý článok  si môžete prečítať v archíve časopisu Slovgas.

Autori štúdie: Radim Šrám, Vladimír Štěpán

Zdroj: časopis Slovgas, február 2017, str. 8 – 13