Chyba  v európskom pláne pre čistú energiu umožňuje, aby palivo z vyrúbaných stromov bolo kvalifikované ako obnoviteľná energia. V skutočnosti by to však len urýchlilo klimatické zmeny  a zničilo lesy.

Európska únia sa chystá prijať smernicu s cieľom zdvojnásobiť súčasný podiel obnoviteľnej energie v Európe do roku 2030. Je to obdivuhodné, ale vážny nedostatok  v súčasnej verzii smernice by urýchlil klimatické zmeny a umožnil krajinám, elektrárňam a továrňam, aby rúbanie a pálenie celých stromov, použitých ako zdroj energie, bolo plne kvalifikované ako obnoviteľná energia.

ťažba dreva na Slovensku

Z lesov miznú milióny kubíkov dreva ročne (Zdroj: hnonline.sk)

Dokonca aj produkcia malej časti európskej energie  si vyžaduje veľké množstvo stromov a na zabránenie závažnému poškodeniu celosvetovej klímy a lesov musí Európska rada a parlament tento nedostatok opraviť.

Európski výrobcovia výrobkov z dreva vyrábajú už desaťročia elektrickú energiu a teplo ako užitočné vedľajšie produkty, pričom využívajú drevné odpady a lesné zvyšky v obmedzenom množstve. Väčšina tohto materiálu by sa totiž za niekoľko rokov rozpadla a uvoľnila oxid uhličitý, takže ich používanie ako náhrada fosílnych palív môže znižovať množstvo oxidu uhličitého uvoľneného do atmosféry.

Bohužiaľ, smernica, ktorá je v schvaľovacom procese, by zachádzala nad rámec drevných odpadov a lesných zvyškov a umožnila by krajinám a spoločnostiam výrub ďalších stromov, aby ich pri spaľovaní premenili na energiu. To má podstatne iné dôsledky, pretože uhlík uvoľnený do ovzdušia by inak zostal uzatvorený v lesoch.

Zdá sa, že zdôvodnenie je také, že pokiaľ budú lesy stále rásť, budú aj naďalej absorbovať uvoľnený oxid uhličitý. Napriek tomu, výsledkom bude – ako ukázali mnohé štúdie – zvyšovanie globálneho otepľovania po celé desaťročia až stáročia, aj keď drevo nahradí uhlie, ropu alebo zemný plyn.

Dôvody začínajú prirodzenou neefektívnosťou pri  ťažbe dreva. Zvyčajne je tretina alebo aj viac z každého stromu obsiahnutá v koreňoch a malých vetvách, ktoré sú ponechané v lese na ochranu pôdy. Väčšina týchto častí sa rozkladá a uvoľňuje oxid uhličitý. Spaľované drevo uvoľňuje  viac oxidu uhličitého na jednotku vyrobenej energie ako uhlie,  spaľuje sa pri nižšej teplote, pričom produkuje menej elektrickej energie. Premieňanie dreva na stlačené pelety zvyšuje energetickú účinnosť, ale využíva energiu a produkuje veľké množstvo dodatočných emisií.

Elektráreň spaľujúca drevené triesky typicky vypustí do ovzdušia jeden a pol krát viac oxidu uhličitého než závod spaľujúci uhlie a najmenej trikrát viac oxidu uhličitého ako závod spaľujúci zemný plyn.

elektráreň spaľujúca drevo

Zaťažovanie atmosféry ďalším vypúšťaním oxidu uhličitého po celé desaťročia znamená jej trvalé poškodenie (Zdroj: Climaworks)

Hoci rastúce stromy absorbujú oxid uhličitý, rast je pomalý. Počas niekoľkých rokov rastúci les absorbuje menej oxidu uhličitého, ako keby zostal nevyťažený.

Časom mladý les rastie rýchlejšie. Absorbovaný oxid uhličitý a zníženie množstva  fosílnych palív môžu splatiť „uhlíkový dlh“, no trvá to desaťročia až storočia, v závislosti od typu lesov a ich využívania. Konzervatívne odhadujeme, že používaním úmyselne vyťaženého dreva namiesto fosílnych palív sa do ovzdušia do roku 2050 uvoľní najmenej dvakrát viac oxidu uhličitého na kilowatthodinu. Tým sa zmení potenciálne zníženie emisií z využívania slnečnej a veternej energie na veľký nárast.

Čas je dôležitý. Zaťažovanie atmosféry ďalším vypúšťaním oxidu uhličitého po celé desaťročia znamená jej trvalé poškodenie v dôsledku rýchlejšieho topenia permafrostu a ľadovcov a zvyšovania teploty a kyslosti svetových oceánov. V kritickom okamihu, keď krajiny potrebujú „získavať čas“ proti klimatickým zmenám, tento prístup nesprávnych tvrdení o zlepšení predstavuje predaj  obmedzeného času sveta na boj proti klimatickým zmenám.

Vplyv na svetové lesy, oxid uhličitý a biodiverzitu bude pravdepodobne veľký, pretože hoci je Európa veľkým producentom dreva, jeho ťažba by mohla pokryť len približne 6% spotreby primárnej energie.  Zvýšené využívanie biomasy pokrýva približne polovicu nárastu potreby energie z obnoviteľných zdrojov v Európe  viac ako desaťročie. Ak by chcela Európa pokryť čo i len tretinu dodatočnej obnoviteľnej energie, ktorú pravdepodobne bude potrebovať do roku 2030, musela by spaľovať viac dreva než momentálne celkovo vyťaží. To by zmenilo predpokladané 6% zníženie  emisií do roku 2050 podľa smernice prostredníctvom slnečnej a veternej energie na 6% nárast.

Dopyt po dreve v Európe by poškodil lesy po celom svete, no ak by ostatné krajiny nasledovali európsky príklad, dopad by bol ešte nebezpečnejší. Namiesto povzbudenia Indonézie a Brazílie k ochrane ich tropických pralesov – aktuálny postoj Európy – posolstvo tejto smernice je „ťažte vaše pralesy tak dlho, kým ich budete spaľovať na energiu“. Akonáhle sa krajiny zapoja do takéhoto úsilia, odstránenie chyby sa môže stať nemožným. Na pokrytie ďalších 3% celosvetovej spotreby energie drevom, by musel svet zdvojnásobiť svoju hospodársku ťažbu dreva a to by malo neblahé následky na voľne žijúce zvieratá a množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.

Ani požiadavka, aby sa lesy riadili trvalo udržateľným spôsobom, ani žiadne iné „záruky“ v rôznych pracovných návrhoch by to nezastavili. Smernica by napríklad zakazovala drevo, ak by ťažba ohrozila „dlhodobú produkčnú kapacitu lesov“. Hoci to znie dobre, zachovanie kapacity rastúcich stromov stále ponechá viac oxidu uhličitého vo vzduchu na desaťročia. Ďalší nápadom bolo obmedzenie ťažby dreva len na krajiny , ktoré majú väčšie prírastky dreva ako ťažbu, ale aj tak by to uvoľnilo uhlík do atmosféry bez zmysluplných celosvetových limitov, ktorý by inak zostal uskladnený v stromoch.

Riešením je obmedziť použiteľnú biomasu na tradičné zdroje lesných zvyškov a odpadu. Zákonodarcovia budú pravdepodobne môcť hlasovať o takejto zmene a doplnení na plenárnom zasadnutí Parlamentu.

Do roku 1850 viedlo využívanie dreva na energetické účely takmer  k odlesneniu západnej Európy, dokonca aj v čase, keď Európania spotrebovali pomerne málo energie. Hoci uhlie pomohlo zachrániť európske lesy, riešením nie je vrátiť sa späť k páleniu lesov. Ako vedci sme kolektívne hrali kľúčové úlohy v IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy), pri poskytovaní poradenstva európskym vládam a pri výskume klimatických zmien a lesov. Odporúčame európskym zákonodarcom a ostatným politikom, aby zmenili a doplnili súčasnú smernicu, pretože osud väčšiny svetových lesov a pralesov je doslova v stávke.

Aktualizácia: 17. januára 2018 europoslanci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijali zmeny smernice, ktoré by mali byť ich východiskom do ďalších rokovaní, avšak bez zohľadnenia uvedeného problému.

 

Zdroj: voľný preklad článku EU must not burn the worlds forests for renewable energy, pre austrálske vydanie novín The Guardian zo dňa 14. 12. 2017

 

Podpísaní:

Prof. John Beddington, Oxford Martin School, bývalý vedúci vedec britskej vlády;

Prof. Steven Berry, Univerzita Yale;

Prof. Ken Caldeira *, Stanfordská univerzita a Carnegieho inštitúcia pre vedu;

Wolfgang Cramer *, riaditeľ výskumu (CNRS), Stredomorský inštitút morskej a suchozemskej biodiverzity a ekológie;

Felix Creutzig *, predseda Ekonomiky udržateľnosti ľudského osídlenia na Technickej univerzite v Berlíne a lídrom vo Výskumnom inštitúte Mercator v oblasti globálnych spoločenstiev a klimatických zmien;

Prof. Dan Kammen *, Kalifornská univerzita v Berkeley, riaditeľka laboratória pre obnoviteľné zdroje energie a príslušné energetické laboratórium;

Prof. Eric Lambin Université catholique de Louvain a Stanfordská univerzita;

Prof. Simon Levin, Princetonská univerzita, príjemca US National Medal of Science;

Prof. Wolfgang Lucht *, Humboldtova univerzita v Berlíne a spolupredseda Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klimatických zmien;

Prof. Georgina Mace FRS *, University College London;

Prof. William Moomaw *, Tuftsova univerzita;

Prof. Peter Raven, emeritný riaditeľ Botanickej spoločnosti v Missouri, príjemca Amerického národného ocenenia za vedu;

Tim Searchinger, vedecký pracovník, Princetonská univerzita a vedúci pracovník, Svetový inštitút zdrojov;

Prof. Nils Christian Stenseth, Univerzita v Oslo, bývalý prezident Nórskej akadémie vied a listov;

Prof. Jean Pascal van Ypersele *, Université catholique de Louvain, bývalý podpredseda IPCC (2008 – 2015).

 

Označení * sú hlavnými autormi správ IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change – Medzivládny panel pre klimatické zmeny).