Rozumieme zemnému plynu.

Krajiny s najznečistenejším ovzduším idú do Bruselu na koberček. Aj Slovensko

 

Ak členské štáty na stretnutí s Európskou komisiou nepreukážu dostatočnú snahu vyriešiť problém znečisteného ovzdušia, podá na nich podnet na Súdny dvor EÚ.

 

Komisár pre životné prostredie Karmenu Vella pozval ministrov Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Rumunska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska a Spojeného kráľovstva, aby s ním 30. januára prišli diskutovať o probléme znečisteného ovzdušia a o tom, čo robia pre jeho vyriešenie.

 

Tieto krajiny momentálne porušujú limity EÚ pre oxid dusičitý a tuhé častice. Vella predtým každému ministerstvu napísal list s otázkou, čo sa chytá urobiť pre to, aby jeho krajina prestala porušovať zákon. Slovensko patrí k najznečistenejším krajinám v Európe. Prečo?

 

Slovenské ministerstvo životného prostredia tvrdí, že pripravuje Stretégiu na zlepšenie kvality ovzdušia. Aktivista Daniel Lešinský však hovorí, že envirorezort by mal robiť viac.

 

 

Posledná možnosť pred súdnym procesom

 

„Ak nebudú prijaté adekvátne opatrenia, Komisia nebude mať inú možnosť len pokračovať v právnom konaní a podať na tieto členské štáty podnet na Súdny dvor EÚ, ako to už spravila pri dvoch ďalších členských štátoch (Poľsku a Bulharsku),“ píše sa vo vyhlásení Komisie.

 

Vella 17. januára zverejnil blog, kde vysvetľuje, že primerané právne prostriedky „môžu byť jedinou možnou cestou vpred“. Upozornil na fakt, že každý rok kvôli zlej kvalite ovzdušia zomrie 400 tisíc Európanov.

 

Dodáva, že „je jasné, že dohodnuté limity pre kľúčové znečisťujúce látky mali byť splnené už pred rokmi. Je tiež jasné, že tieto opatrenia, ktoré v súčasnosti v členských štátoch platia alebo sa plánujú nestačia na to, aby dospeli k dohodnutým limitom čo v najkratšom čase.“

 

 

Slovensko pošle štátneho tajomníka

 

Slovensko bude na stretnutí reprezentovať štátny tajomník Norbert Kurilla (nom. Most-Híd). Bude hovoriť „o krokoch, ktoré už dnes na Slovensku prispievajú k zlepšeniu kvality ovzdušia. A rovnako o opatreniach, ktoré pripravujeme,“ napísal v reakcii pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

 

Pripomína novelu zákona o ochrane ovzdušia, ktorá začala platiť v decembri a ktorá podľa hovorcu „výrazne zlepšuje informovanosť obyvateľov“. Okrem toho obciam umožňuje zriadiť nízkoemisné zóny a zavádza prísnejšie emisné limity a efektívnejšie kontroly pre stredne veľké spaľovacie zariadenia.

 

znečistené ovzdušie SR

Prevádzkovatelia stredných a veľkých zdrojov majú povinnosť elektronicky predkladať údaje z evidencie do Národného emisného informačného systému.

 

 

Ministerstvo pripravuje aj Stretégiu na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorej výstupom budú „programy na zlepšenie kvality ovzdušia ,šité na mieru‘ pre konkrétne oblasti riadenia kvality ovzdušia“.

 

 

Ministerstvo nevyužíva všetky možnosti

 

Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) sa však dá robiť viac.  „My ako tretí sektor nevnímame, že by tieto opatrenia boli aktívne, efektívne a dostatočné a že by boli vyčerpané všetky možnosti, ktoré tu sú,“ povedal pre EURACTIV.sk.

 

Upozorňuje, že problém znečistenia ovzdušia „sa so Slovenskom ťahá už spred roka 2010, aktuálny minister životného prostredia (László Sólymos z Mostu-Híd) tieto problémy skôr zdedil“. Iniciatívu envirokomisára víta.

 

Podľa neho sú okrem legislatívy hlavnými výzvami slabá komunikácia problému a nedostatočné využívanie možností verejných prostriedkov – vrátane eurofondov a zdrojov ministerstva životného prostredia, napríklad envirofondu. „Netreba ísť len cez reštrikcie,“ pripomína.

 

„Pri eurofondoch by pomohlo zadefinovať a kontrolovať podmienku, resp. kritérium, že v súčasnosti riešené projekty a predovšetkým projekty riešené v budúcnosti nebudú zhoršovať kvalitu ovzdušia,“ radí. Potrebná je však aj „revízia samotných alokácií a nasmerovania prostriedkov“. Súčasné a plánované výdavky (zo štátneho rozpočtu aj fondov EÚ) na opatrenia a investície zamerané na ochranu ovzdušia sú podľa CEPTA „ďaleko poddimenzované voči vážnosti dopadov znečisteného ovzdušia predovšetkým na ľudské zdravie, lesy a agro-eko systémy.“

 

 

Európske mimovládky: Čas na diskusie už prešiel

 

Expertka Európskeho úradu pre životné prostredie (EBB) Margherita Tolotto sa pre EURACTIV.com vyjadrila, že „je skvelé, že Komisia aj naďalej berie znečistenie životného prostredia vážne“, ale varovala, že ďalšie rokovania nesmú „prebiehať na úkor urýchleného konania o nesplnení povinnosti“.

 

Dodala, že rok 2018 by mal byť rokom, kedy nepoučiteľní previnilci konečne skončia pred súdom, s čím súhlasí aj právnik ClientEarth Ugo Taddei, ktorý od Vellu žiada, aby bolo nadchádzajúce stretnutie úplne transparentné.

 

Pripomenul tiež, že Komisia už pred rokom poslala „ôsmim z deviatich krajín, ktoré sú na stretnutie pozvané, odôvodnené stanovisko, posledné varovanie pred žalobou na súde“.„Čas na diskusie už prešiel,“ vyhlásil.

 

 

Česko sa nepridá k žalobe za emisné limity

 

Hrozba právneho konania už ovplyvnila minimálne jedného z „previnilcov“.

 

Český minister životného prostredia Richard Brabec oznámil, že jeho krajina sa nepridá k Bulharsku a Poľsku v žalobe na Komisiu ohľadom limitov na emisie z uhoľných elektrární, pretože si myslí, že má len malú šancu na úspech.

 

Poľsko v januári presvedčilo Bulharsko, ktoré práve prebralo štafetu predsedníctva v Rade EÚ, aby sa pridalo k jeho boju proti pravidlám toxických znečisťujúcich látok, ktoré majú chrániť ľudské zdravie.

 

Sofia tvrdí, že nové limity emisií pre veľké elektrárne ohrozujú jej energetickú bezpečnosť a hospodársku konkurencieschopnosť.

 

Všetky tri krajiny sa na uhlie vo veľkom spoliehajú – Poľsko získava z fosílnych zdrojov 90 percent elektrickej energie, Česko asi polovicu. České médiá v polovici januára informovali, že minister hospodárstva odporúčal pridať sa k žalobe.

 

 

Súvisiace články:

 

 

 

 

 

Zdroj: Euractiv.sk, Dátum: 24.1.2018

 

 

Zdieľajte obsah: