oplyne.info

Rozumieme zemnému plynu.

Tuhé palivá sú dlhodobo škodlivé, a po novom aj drahé

Ustálenie situácie na energetickom trhu a vládne opatrenia spôsobili, že v roku 2023 je podľa prepočtov Hospodárskych novín (HN) vykurovanie domácností drevom, drevenými peletami, či uhoľnými briketami drahšie ako kúrenie zemným plynom.

 

Aktuálna energetická kríza spôsobená ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zamiešala karty na energetickom trhu s prekvapivými výsledkami. Posuny cien jednotlivých energetických zdrojov a  obavy laickej verejnosti z ich nedostupnosti sa môžu odraziť na ovzduší, ktorého kvalita sa môže prudko zhoršiť. V tomto prípade už nemožno ukazovať prstom len na „tradičných“ vinníkov z minulosti. Na čelo rebríčka najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku sa pred priemysel, dopravu a energetiku prepracovali domácnosti spaľujúce pevné palivá.

 

Pri porovnaní nákladov na rôzne druhy vykurovanie však drevo a uhlie neprináša očakávanú finančnú úsporu. Kým napríklad koncová cena zemného plynu je podľa HN pre rok 2023 zhruba na úrovni 58 €/MWh, cena kusového dreva (buk) až 66 €/MWh, drevných peliet a uhoľných brikiet zhodne až 80 €/MWh.

 

tuhe paliva

 

Vykurovanie tuhými palivami, okrem jeho aktuálnej cenovej nevýhodnosti, však nepredstavuje iba známe riziká spojené so zdravím či znečisťovaním ovzdušia, ale aj riziko materiálne, nakoľko využívanie tohto druhu paliva môže viesť k požiarom. Ak v prípade požiaru prehliadka ukáže, že za jeho vznikom stojí zlý technický stav vykurovacieho zariadenia či komína (čo je častým prípadom práve pri vykurovaní tuhým palivom), a pri neschopnosti vlastníka preukázať vykonanie pravidelnej prehliadky a údržby, môže poisťovňa odmietnuť plnenie. Vlastník preto bude znášať škodu, alebo jej časť, sám.

 

Spaľovanie dreva a uhlia v individuálnom vykurovaní v domácnostiach produkuje látky znečisťujúce ovzdušie, a tým negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. S nástupom vykurovacej sezóny a zhoršených rozptylových podmienok počas smogových dní v zimných mesiacoch sa kvalita ovzdušia často dostáva na kritické úrovne a je dôvodom na varovania a výstrahy meteorológov, ekológov, aj zdravotníkov.

 

Najdôležitejšími znečisťujúcimi látkami zo spaľovania tuhých palív, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a predstavujú zdravotné riziká, sú produkty z nedokonalého spaľovania ako mikroskopické pevné častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý (CO) a obávaný benzo(a)pyrén (BaP), ktorý je silným karcinogénom a mutagénom.

 

Jemné častice PM10 a PM2,5 zhoršujú respiračné ochorenia (astma, bronchitída), srdcovocievne ochorenia (srdcové záchvaty, nepravidelný pulz), dráždia sliznice očí, nosa a hrdla a majú vplyv na centrálny nervový systém (únava, bolesť hlavy, závraty, zvracanie). Okrem toho spaľovanie tuhých palív emituje ďalšie plynné znečisťujúce látky, ktorými sú oxidy dusíka (NOx), oxidy síry (SOx) a chlorovodík (HCl).

 

Nárast cien je citeľný nielen pri palivovom dreve a uhlí, ale aj v oblasti odvozu a likvidácie odpadov, čo má za následok, že časť obyvateľstva rieši nadbytočný horľavý odpad jeho spaľovaním v kotloch na tuhé palivá. Dioxíny unikajúce do ovzdušia pri spaľovaní odpadu vážne poškodzujú imunitný systém človeka, preukázali sa aj ich fatálne teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky), negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy. Ťažké  kovy (ortuť, kadmium, tálium, olovo) v tele pôsobia ako enzymatické jedy a vyvolávajú oxidatívny stres. Môžu podporiť vznik chronických infekcií a ochorení, narušujú normálnu činnosť imunitného systému a mnohé z nich sú karcinogénne. Ich nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že sa kumulujú v organizme a pôsobia synergickým efektom (vzájomne sa podporujú vo svojich účinkoch).

 

 

Snaha ušetriť na vykurovaní prechodom na spaľovanie pevných palív sa tak môže veľmi ľahko odraziť na výdavkoch za lieky, pobyt v zdravotníckych zariadeniach, či doživotné liečenie trvalého poškodenia zdravia, ale nielen to. Tento spôsob vykurovania sa môže ešte poriadne predražiť. Vzhľadom na to, že v kotloch v domácnostiach je zakázané spaľovať komunálny odpad a druhotné palivá (staré časopisy a letáky, PET-fľaše a iné plasty, starý textil a nábytok, OSB dosky, drevotriesky, preglejky, drevené okenné rámy, staré oleje, pneumatiky, obuv, linoleum, plávajúce podlahy a pod.), obec alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) môžu uložiť za porušenie zákona o ovzduší v súvislosti s nedodržaním spaľovania určených palív v malých zdrojoch znečisťovania ovzdušia pokutu až do výšky 3 300 eur. Navyše v zmysle zákona o odpadoch môže obec za priestupok spaľovania komunálnych odpadov na voľnom priestranstve a vo vykurovacích zariadeniach udeliť pokutu až do výšky 1 500 eur.

 

Nový zákon o ochrane ovzdušia z dielne Ministerstva životného prostredia SR prinesie zvýšenie pokút fyzickým osobám až do výšky 5 000 eur, ale aj vyššie právomoci kontrolných orgánov. SIŽP alebo ňou poverená osoba bude mať právo vykonať na mieste, priamo v konkrétnej domácnosti, odber vzoriek popola a ster zo spalinových ciest a to aj za súčinnosti Policajného zboru alebo obecnej polície. Kontrole na mieste bude môcť predchádzať zistenie aktuálneho stavu za použitia bezpilotných prostriedkov – dronov, na ktorých môžu byť umiestnené monitorovacie zariadenia na odber alebo meranie spalín vypúšťaných z komína.

Podozrenie na spaľovanie nepovolených vecí je možné oznámiť na bezplatné telefónne číslo Zelenej linky 0800 144 440 a tiež na orgánoch obce.

 

Množstvo domácností minulý rok z obáv pred nedostatkom dodávok a vysokými cenami energií vymenili nízkoemisný zemný plyn za vykurovanie tuhými palivami. Zemný plyn má pritom schopnosť prispievať k zlepšeniu stavu nášho ovzdušia. V porovnaní s tuhými palivami vzniká pri spaľovaní zemného plynu podstatne menej škodlivín a neprodukujú sa takmer žiadne mikroskopické prachové častice PM10 a PM2,5, ktoré vo vyšších koncentráciách vážne ohrozujú zdravotný stav obyvateľov Slovenska, najmä v dolinách. Navyše, pri využívaní zemného plynu na vykurovanie je možné ušetriť až takmer polovicu emisií skleníkových plynov v porovnaní s uhlím a drevom. Ďalšou výhodou využívania zemného plynu z pohľadu vplyvu na zlepšovanie životného prostredia je fakt, že zemný plyn prakticky neobsahuje zlúčeniny síry, a teda v spalinách nie sú prítomné jej oxidy.

 

Zlepšiť kvalitu nášho ovzdušia a znížiť tým výskyt respiračných ochorení je možné zodpovedným výberom vykurovacieho systému. Možnosti tranzitných trás plynu na Slovensko sú dnes oveľa širšie ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu, čo má pozitívny vplyv na spoľahlivosť dodávok a jeho cenu. Na Slovensku má k zemnému plynu priamo prístup až 94 % obyvateľov, preto je nelogické meniť čistejší zdroj vykurovania za špinavší, škodlivejší a v súčasnosti už aj drahší.

 

 

Zdroje: