Rozumieme zemnému plynu.

Pozrite sa, kde je najšpinavšie ovzdušie na Slovensku a ako je na tom Orava

 

Vzduch u nás najčastejšie znečisťuje výstavba, doprava a priemysel.
Ťažko sa dýcha aj ľuďom v kotlinách stredného Slovenska.

 

Hoci 24. až 26. novembra v Banskej Bystrici svietilo slnko a najvyššia denná teplota dosahovala desať stupňov, musel Slovenský hydrometeoorologický ústav vydať upozornenie pre obyvateľov mesta.  V metropole stredného Slovenska totiž prachové znečistenie trojnásobne presiahlo povolený denný limit. 

 

Banská Bystrica spolu s Ružomberkom a Veľkou Idou pri Košiciach patria posledné roky medzi miesta s najviac znečisteným ovzduším u nás, aj keď v prvých dvoch sa tento rok situácia podľa Ladislava Čarackého zo Slovenského hydrometeorologického stavu (SHMÚ) v celoročnom priemere zlepšila.

 

Znečistené ovzdušie negatívne vplýva na ľudské zdravie. „Zo zdravotného hľadiska pobyt v oblasti so zvýšenými hodnotami prachu môže spôsobovať kašeľ, kýchanie, nádchu, nárast respiračných ochorení, zápalov dýchacích ciest a vzplanutie astmy,“ povedala Kvetoslava Koppová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

 

Najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku si môžete pozrieť v tejto prípadovej štúdii.

 

 

Výstavba autobusovej stanice

 

Veľkosť prachovej častice Čaracký vo všeobecnosti prirovnáva k desatine hrúbky vlasu. Znečistenie v Banskej Bystrici bolo najvýraznejšie práve 24. novembra 2016. „Koncentrácia prachových častíc dosiahla 146 mikrogramov na kubický meter, pričom povolená hodnota je len 50,“ priblížil Marián Žabka z miestneho okresného úradu životného prostredia.

 

Povolený denný limit znečistenia ovzdušia nesmie byť na jednom mieste prekročený viac ako 35-krát ročne. „K znečisteniu ovzdušia prispela okrem nepriaznivých poveternostných podmienok najmä výstavba novej autobusovej stanice a ňou spôsobená dočasná zmena dopravnej situácie,“ vysvetľuje Žabka.

 

 

Najviac znečistenia vo Veľkej Ide

 

Hoci Banská Bystrica dlhé roky patrila spolu s Ružomberkom, kde je celulózka, do veľkej trojky lokalít s najznečistenejším  vzduchom, tento rok sa to podľa Čarackého týka najmä Veľkej Idy pri Košiciach. Neďaleko nej sa nachádzajú košické železiarne.

 

Vo Veľkej Ide tento rok došlo podľa odborníka zo SHMÚ už 28-krát k prekročeniu denného limitu na prítomnosť prachových častíc v ovzduší. Je to najviac zo všetkých lokalít na Slovensku. Okrem nej a spomínaných dvoch miest je tento rok podľa Čarackého a ministerstva životného prostredia nadmieru znečistené ovzdušie v Trenčíne, kde za to môže takisto pokračujúca výstavba.

 

Ďalšími miestami sú Bratislava, Krompachy, Jelšava a okolie či krajské mestá Trnava, Žilina a Prešov s Košicami. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia podľa Čarackého patria výstavba, doprava, „ktorá využíva klasické spaľovacie motory“, a priemysel, vraví hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská. Obidvaja odborníci sa zhodujú, že k znečisteniu, najmä počas vykurovacieho obdobia prispieva aj kúrenie pevným palivom.

 

Ako príklad si ukážeme porovnanie produkcie emisií rodinného domu pri vykurovaní rôznymi druhmi paliva.

 

 

Export zo zahraničia

 

K znečisteniu ovzdušia podľa Ladislava Čarackého nemusí dochádzať len na Slovensku, ale môže byť k nám donesené aj zo zahraničia. Napríklad púštny prach zo Sahary alebo Kysuce a Oravu môže znečisťovať kontaminované ovzdušie z okolia severomoravskej Ostravy. Zotrvávaniu či už „dovezeného“, alebo na Slovensku vytvoreného znečisteného ovzdušia pomáhajú aj geografické podmienky danej lokality.

 

Vo všeobecnosti podľa Čarackého dlhšie zotrváva v kotlinách, najmä stredného Slovenska, kde môže byť slabšie prúdenie vzduchu.  Naopak, skôr sa rozplynie na rovine, kde intenzívne fúka vietor, čo je charakteristické napríklad pre južnú časť Nitrianskeho kraja.  Kvalitu ovzdušia na Slovensku monitoruje 38 meracích staníc. Nie sú však podľa experta z hydrometeorologického ústavu rozmiestnené rovnomerne.

 

Nepokrytými, bielymi miestami sú podľa neho Orava, časť južného Slovenska okolo hraníc s Maďarskom. Ďalej okolie Trebišova a Medzilaboriec na severovýchode Slovenska.  V najbližších rokoch chce preto SHMÚ rozmiestniť na území Slovenska ďalších 12 monitorovacích staníc.

 

 

Máme lepšie ovzdušie ako za socializmu

 

Vo všeobecnosti sa podľa Čarackého a hovorkyne ministerstva životného prostredia dá povedať, že v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 máme v súčasnosti čistejšie ovzdušie ako za socializmu.  „Na území Slovenskej republiky sa od roku 1990 v ý znamne znížilo množstvo vypúšťaných emisií, čím sa zlepšila aj kvalita ovzdušia v niektorých oblastiach,“ vraví Stano Maťašovská.

 

Kvalita ovzdušia sa zlepšila aj vďaka prísnejším ekologickým normám či katalyzátorom v autách. Na druhej strane Ladislav Čaracký vraví, že kvalita ovzdušia významne závisí aj od ekonomickej situácie v krajine. Napríklad v období po Nežnej revolúcii, keď zdražel plyn, došlo aj k zhoršeniu kvality ovzdušia, keďže ľudia začali kúriť biologickým palivom, ktoré naopak zlacnelo.

 

 

Zdroj: MY Oravské noviny, Strana/Poradie správy: 16, Rubrika/Relácia: Spravodajstvo / inzercia, Dátum: 06.12.2016, Autor: JÁN KREMPASKÝ

Zdieľajte obsah: